Znovu sme s deťmi zašli na čerstvý vzduch do najbližšieho lesa.
Máme radi spoločne strávený čas. Les hýril farbami jesene a nám sa domov nechcelo vracať. Natrhali sme niekoľko konárikov, aby sme trošku tej nádhery preniesli domov.

 

V hlave mi vŕtalo: čo dám po návrate jesť mojim hladošom? Taká teplá, hustá polievočka by nám všetkým dobre padla. Tajne som dúfala, že niečo pripravī manžel, ktorý v ten deň nebol s nami. Sen sa stal skutočnosťou ! Mužíček sa "pochlapil". V kuchyni na stole nás čakala voňavá tekvicová polievka. Chutila ako od babičky !

Dcéry ešte naaranžovali prinesené konáriky a  "atmoška" bola dokonalá. Chýbali nám už len tekvičkové svietniky a tie  si zapálime večer,  keď sa zotmie..........